Ankin blogíg

V detstve som nikdy nemala veľa kamarátok.Mala som spolužiačky, ale to nebolo nič dôverné.Ako išiel čas, tak som sa na jednom skautskom tábore začala viac kamarátiť s jedným dievčaťom.Boli sme najlepšie kamarátky.Odvtedy.Potom sa k nám pridala aj moja sesternica a začali nás všetci volať Svätá Trojka.Boli sme vážne najlepšie kamarátky.Trvalo to asi päť rokov.Ale pred skoro rokom sa niečo zmenilo.Tá zmena bola čoraz väčšia.Moja najlepšia kamarátka sa začala čoraz viac zbližovať s jedným chalanom.Zo začiatku to bolo v pohode.Brala som to v pohode.Neviem.Vtedy mi to neprekážalo.Ale potom sa všetko zmenilo.Zrazu si začali kupovať darčeky,chodiť spolu čoraz viac von,proste boli si čoraz viac bližší.Až nakoniec,dalo sa to čakať, začali spolu xodiť.Bola som šťastná s ňou...aj keď...no ....začala sa nám pomaly strácať.Prestala nám hovoriť dôležité veci...proste prestala nám hovoriť veci čo si najlepšie kamarátky hovoria.Bol tu pre ňu už niekto iný kto ju mohol vypočuť a komu na nej záležalo v inom smere ako nám,najlepším kamarátkam....Neviem prečo keď si našla svoju lásku,asi svoju životnú lasku,tak na nás,čo sme sňou najviac prežili musí takto zraňovaťa dalo by sa povedať zanedbávať.Pokúšam sa to pochopiť,ale je to ťažké.Stratila som najlepšiu kamarátku.Ktorá si asi neuvedomuje,čo stráca,ale iba to čo nachádza vo svojom vzťahu.Možno nikedy príde na to,že kamarátka tu bude preňu stále.Aj keď možno aj on,ale kamarátka je predsa len niečo iné.Ja mám tiež chalana a veľmi ho milujem,ale nespravala som sa k nej nikdy takto.Vždy som jej všetko povedala,vtedy ,aj teraz.Aj keď teraz sme spolu stále menej,tak jej ani nemám čas všetko hovoriť.Viem,láska je krásna a zaslepuje.Musím sa zmieriť s tým že mi ostala už iba moja sesternica....a môj chalan,ktorý pre mňa veľa znamená,ale predsa len...bude my chýbať pokým si uvedomí,že chalan nieje kamoška...Prajem im veľa šťastia....a snad sa niekedy vrátia naše staré časy...