Ankin blogíg

Neviem prečo keď sa začnem zamýsľať nad niektorými vecami, tak mam z toho vždy strašne blbý pocit. Nechápem prečo. Myslím ,že je chyba vo mne. No a od začiatku. Spoznala som jedného chalana, na skautskom radcovskom kurze. Najprv som si ho vôbec nevšímala, možno preto ,že mal inú.Neviem. No, a život išiel ďalej, až sme sa dozvedeli ,že pojde s nami na tabor, aby nám vozil jedlo. Potom sme mali trojdňovku a tam sme,teda ja moja skupina, mali s vedením, čo bol aj on, mensiu potičku. Odvetedy som ho nenávidela. Je sice pravda že sme tam podporovali satanizmus ,ale to bola iba sranda na ktorej sa smiali aj oni,veduci.A potom nam za to vynadali, že to nepatrí do skautskej ideológie. No my že fajn, tak som šla s jedným kamarátom na pivko. Keď sme sa vratili tak stále na nas zazerali a každého z nás si zavolali na "menší" pokec. Tak sme sa tvárili ,že fajn a odrepotali sme im ,že sme to nemysleli važne a tak ďalej. Potom sme išli na tábor kde on už bol aj on, nakoľko tam bol so svojím zborom ,s ktorým sme si striedali táborisko. Začal sa tábor a všetko išlo celkom v pohode, až na pár maličkostí, ktoré niesu teraz podstatné. Podstatné je to, že bol puťák a po puťaku som sa dozvedela ,že je zamilovaný do mojej sesternice. Nebola som ani moc prekvapená, lebo oni si pisali na icq a dosť často, čiže sa to dalo čakať. Ona mu nakoniec povedala nie. Bol z toho dosť zničený a vtedy mi ho bolo aj ľuto. Tábor sa skončil a oni zostali kamarátmi. Časom som sa s ním stala kamarátka aj ja. Písali sme si cez icq a xodievali sme spolu,ja, moja sesternica a jeden kamoš,von a bolo v pohode. Potom som s ním začala xodievať von aj sama. Do mojej sesternice sa zamiloval jeden xalan z ich zboru. Ja som sa dozvedela , žš ako sa to dozvedel on ,tak vypil fľašu slivovice a bol v pohode. Ja som bola vtedy do neho už zamilovaná. Láska si nevyberá. Dosť ma to zranilo, lebo som si uvedomila ,že on ju stále ľúbi. Aj keď hovoril, že ho to prešlo ,nemohla som mu uveriť. Potom sa to niak zvrtlo a zčali sme spolu chodiť. Ako šli ďalej dni , tak som mala stále viac pocity žiarlivosti, ze ju stále ľúbi. Vyhováral mi to ,ale neverila som mu. Nakoniec som mu uverila. To bolo asi pred týždňom. A včera...a včera sme sa phádali. Prišla som do klubovne na jednu skautskú akciu a on tam už bol. Pozrela som na neho, išla som za ním, že mu idem dať pusu ,ale on sa tvril dosť divne,tak som ho len pozdravila a išla si robiť svoje. Ani raz za tie 4 hodiny za mnou neprišiel. No jedine vtedy keď ma prišiel zašpiniť od sadze. Keď to všetko skončilo,tak som mu napísala sms, že nech sa zamyslí nad tým ako sa ku mne správal,alebo...No a celý večer sme sa o tom hádali cez sms. Nakoniec sme si to išli vybaviť von. Uznala som si ,že som mohla prísť aj ja za ním ,ale on mi povedal, že v našom zvťahu vidím iba seba,a že na neho a na jeho povinnosti nemyslím A že stále iba hľadám chyby na všetkom. Prečo sa stále musíme hadať o takýchto veciach? Prečo nemôžeme byť štastný bez hádok ako ostatný? Prečo aspoň raz v živote nemôžem byť šťastná abez hádok?Som na vine ja? Čo mam robiť aby som sa stále netrápila?.....mne už asi nikto nepomôže.....